top of page

Proces obchodu s drahými kameňmi a ich distribúcie, od ťažby po šperk.

Writer's picture: tomasivan989tomasivan989

Updated: Nov 9, 2023

Náhľad ako to v tomto svete chodí.



1. ÚVOD

Obchod s drahými kameňmi prebieha nepretržite už približne 5 000 rokov. Medzi prvými to boli starí Egypťania, ktorí ,,nakupovali” drahé kamene ako napríklad lapis, tyrkys, a ďalšie ľahko opracovateľné kamene.

V starom Egypte- konkrétne na ostrove Zebirget sídli a do dnešného dňa je otvorené ako turistická atrakcia najznámejšie nálezisko peridotu(olivín). Ťažilo sa na ňom už za čias Nefertiti a dlhé stáročia sa verilo, že to je smaragd. Kamene prevážali rôznymi cestami, medzi najznámejšie patrí tzv. hodvábna cesta. V tej dobe bolo ,,svetové” centrum obchodu s drahými kameňmi Damask. Práve cez Damask viedla väčšina ciest, po ktorých sa prevážali drahé kamene z rôznych kútov Európy a Ázie. Keďže vtedy ešte neexistovali peniaze, fungoval tu takzvaný bartrový obchod. Kamene sa vymieňali za veci, ktoré boli v krajine žiadané. Za zmienku stoja aj slávne spinely z Tadžikistanu, ktoré sú najstaršie zaznamenané spinely na svete. Na tom istom ložisku sa v tej dobe ťažili aj rubíny, čo viedlo v stredoveku k mylnej domnienke, že sú to tiež rubíny.

Hodvábna cesta

Opracovávanie kameňov bolo v tej dobe veľmi jednoduché. Používali metódy ako ohladzovanie, prvé tromlovanie, štiepenie a i. Pri tvrdších kameňoch sa skôr jednalo o surovinu, ako o opracovaný kameň. Dôvodom bola práve tvrdosť, ktorá bránila ich opracovaniu. Za zmienku stojí aj fakt, že diamant bol objavený pomerne neskoro, avšak nie je známe, kedy presne. Prvé rozsiahlejšie zmienky o najtvrdšom kameni pochádzajú od starých Indov, približne zo 14. storočia. S jeho objavením prišlo aj postupné prvé opracovanie tvrdých kameňov. Ľudia postupne zisťovali, že čím viac sa kameň opracuje, tým je lesklejší a krajší. Následkom pozorovania a využívania metódy pokus-omyl sa pomerne rýchlo začalo rozvíjať brúsenie. Dnes je rozvinuté v podobe presných parametrov pre rôzne typy výbrusov. Ako dobrý príklad slúži briliantový výbrus, ktorý sa vyšperkoval do dokonalosti. Bol vymyslený a používa sa najmä pre diamanty, ale zároveň patrí medzi najrozšírenejšie výbrusy aj pri farebných drahých kameňoch. Tak ako opracovávanie, aj obchodovanie s drahými kameňmi sa rozvíjalo celkom rýchlo. Začali sa vytvárať podmienky a pravidlá pre obchodovanie. S príchodom prvých znalcov drahých kameňov a prvých výbrusov sa začala navyšovať ich cena. Pri výške ceny záležalo niekoľkokrát aj na magickej sile kameňa, v ktorú verili už odpradávna. Samozrejme, ruka v ruke s týmto prišlo aj vynaliezanie syntetických kameňov, ktoré slúžili v podstate ako náhrada pre chudobnejšiu vrstvu. Najznámejšia náhrada prírodného drahého kameňa je tzv. kubická zirkónia, ktorá je skôr známa pod všeobecným názvom ,,zirkón” (tento názov nie je správny, pretože existuje prírodný drahý kameň s názvom zirkón a ľudia si to môžu mýliť).


Dnes je obchodovanie s drahými kameňmi rozšírené po celom svete. Má veľký podiel na fungovaní svetovej ekonomiky, t.j. v niekoľkých miliardách dolárov, ale aj ekonomiky samotných štátov.



Dá sa povedať, že ťažba drahých kameňov prebieha poväčšine v chudobných krajinách, pretože chcú na tom zbohatnúť hlavne miestni skorumpovaní politici. Je známe, že obchod s drahými kameňmi v jeho základoch sprevádza korupcia, likvidovanie malých obchodníkov veľkými firmami, bartrový obchod, pri ktorom sa kamene vymieňajú za zbrane, preto sa diamanty často nazývajú aj ,,krvavé”. Práve diamanty sú momentálne najrozšírenejšie drahé kamene, s ktorými sa obchoduje. Je to kvôli ich kráse, tvrdosti, prestížnosti(od čias jeho objavu sa považuje za niečo magické, nedosiahnuteľné, alebo ťažko dosiahnuteľné pre strednú a spodnú vrstvu ľudí,…), ale z veľkej časti napomáha k tomu aj laická verejnosť, medzi ktorou sa v rámci drahých kameňov rozpráva najviac o diamante. Najväčšia a zároveň najznámejšia korporácia, ktorá obchoduje s diamantmi sa nazýva De Beers.

Úsmevný fakt je ten, že spoločnosť De Beers sa nenazýva po svojom zakladateľovi, ale po holandskej rodine, ktorá vlastnila pozemky v južnej Afrike, na ktorých sa našli náleziská diamantov. Rodina De Beer po tom, ako objavila na svojich pozemkoch diamanty, ich predala ďalej. Zakladateľ Cecil Rhodes založil spoločnosť v roku 1888 a pomenoval ju práve po rodine De


Beer. Spoločnosť má ročné výnosy okolo 6,1 miliárd dolárov(údaj z roku 2016).


Na základe určitých faktorov(vyžadovalo sa spoľahlivé hodnotenie) sa pre diamanty vytvorili pravidlá, podľa ktorých sa hodnotia. Celosvetovo sa nazývajú 4C-cut(výbrus), clarity(čistota), color(farba), carat(váha). Vedľajšie kritériá, podľa ktorých je výsledná cena, sú nálezisko a história. Vytvoril sa pre ne aj cenník, ktorý sa nazýva Rapaport. Je to tabuľka, v ktorej si na základe spomína


ných 4C nájdete cenu diamantu, ktorý hľadáte, poprípade vlastníte. Udáva cenu diamantov na celom svetovom trhu. Obchodníci a díleri sa riadia práve podľa tohto cenníka. Pre farebné drahé kamene žiadny cenník prakticky neexistuje.


2. Obchodovanie s drahými kameňmi vo svete


USA

V porovnaní s Európou a Áziou sa v USA obchoduje krátko, t.j. niekoľko desiatok rokov. Všetko sa to začalo otvorením nových ciest do málo poznanej Ameriky. Objavovali sa nové náleziská drahých kameňov, dá sa povedať, že vznikol veľký ,,boom”- rozvinul sa import a export medzi Amerikou a Euráziou. V USA vzniklo niekoľko svetových centier, ktoré sa ale dajú rozdeliť na centrá obchodu, ťažby a spracovania. Amerika na svojej ploche skrýva veľa drahokamov, otvorili sa tu pozoruhodné bane na zafíry, turmalíny, akvamaríny, odrody kremeňa(krištáľ, ametyst, citrín, záhneda).


Cesta drahého kameňa začína jeho ťažbou. Známe centrá ťažby sú Montana(safíry), Colorado(turmalíny), Arkansas(šperkové variácie kremeňa),…. Z týchto miest putujú na spracovanie- triedenie podľa kvality, farby, požiadavok na svetovom trhu; brúsenie; opätovné triedenie podľa kvality výbrusu. Známe miesta sú New York, Tucson, Toronto,…. Finálne vybrúsené kamene putujú ako na svetové výstavy, tak aj na menšie, tzv. klubové výstavy minerálov a drahých kameňov. Na výstavy prichádzajú zákazníci z rôznych odvetví, od zlatníka, ktorý použije kamene v šperku, cez súkromného obchodníka, ktorý ich ,,posúva” ďalej svojim zákazníkom, ktorí napríklad hlaďajú aj tzv. investičné kamene, až po veľké firmy, ktoré nakupujú kamene vo veľkom a vozia ich z Ameriky do všetkých kútov sveta. Známe centrá obchodu sú New York, San Francisco, Tucson, Las Vegas,… V Tucsone sa každý rok koná veľká svetová výstava minerálov a drahých kameňov, kde sa stretávajú ľudia z celého sveta, či už vystavovať, alebo nakupovať.


Európa

V Európe je síce rozvinutý trh a obchodovanie s drahými kameňmi, ale nie je až na takej úrovni, ako je USA a Ázia. Vplyvy sú rôzne, napríklad a hlavne politická situácia, obmedzená ťažba surovín všeobecne, ekonomicky nevýhodné ložiská drahých kameňov. O svetových centrách ťažby drahých kameňov v rámci Európy sa veľmi nedá hovoriť, pretože je tu toho málo, alebo sú bane zatvorené. Známe sú smargdy z Habachtalu v Rakúsku, alebo variácie kremeňa z Álp. Talianska Elba sa môže pýšiť krásnymi turmalínmi. Z minulosti stojí určite za zmienku slovenská obec Dubník, kde sa ťažil a brúsil drahý opál. Vo svojom čase bol drahý opál z Dubníka považovaný za krásny, vzácny a známy aj na svetovom trhu. Problém nastal otvorením nových ciest do Austrálie, kde sa našli veľké a bohaté ložiská krásnych drahých opálov drahokamovej kvality. Navyše, tieto ložiská boli po ekonomickej stránke výhodnejšie, tým pádom mohol mať drahý opál na svetovom trhu nižšiu cenu.


Bane v Dubníku sa stali ekonomicky veľmi nevýhodné, keďže tam boli veľké náklady na ťažbu samotnú. Nedokázali vyťažiť toľko drahého opálu, aby to pokrylo náklady, pretože ho toľko ani ložisko neobsahovalo. V súčasnosti sa pár ľudí snaží o obnovenie ťažby dubnického drahého opálu. Okrajovo môžem spomenúť ešte české granáty, ktoré takisto mali na svetovom trhu svoje miesto. V meste Turnov(sever Česka) doteraz existujú dielne na brúsenie českých granátov, ale toto mesto už skôr slúži turistická zaujímavosť.


V spracovaní drahých kameňov a obchodovaní s nimi v Európe vedú belgické Antverpy, ktoré sú azda najznámejšie práve diamantmi. Dá sa povedať, že sú najväčšie svetové centrum obchodu s diamantmi v Európe. V Antverpách sa nachádza aj diamantová burza.

Po celom svete sa nachádza 28 diamantových búrz, rožné obraty týchto centier sa počítajú v miliardách dolárov. Najvýznamnejším centrom obchodu s diamantmi je izraelský Tel Aviv, kde sa nachádza diamantová burza v štvrti Ramat-Gan. Avšak, diamantová burza Beurs voor Diamanthandel v Antverpách je najstaršia zo všetkých a pravdepodobne aj najprestížnejšia na svete.

Ako povedal Willy Rotti, prezident Beurs voor Diamanthandel v Antverpách: "Celá diamantová burza je o dôvere medzi jej členmi. Je to súbor pravidiel obchodovania založených na židovských tradíciách. Kľúčové je „Mazal U'Bracha“, čo v praxi znamená, že nám stačí ústna dohoda, nepotrebujeme žiadne písomné zmluvy.“

Sylvio Cohen Y. Escaloni, riaditeľ Beurs voor Diamanthandel v Antverpách: „Receptom na úspech v tomto biznise je byť úprimný, dodržať slovo, byť odborníkom, ale najdôležitejšie je šťastie. Šťastie, aby som sa vedel pri obchode správne rozhodnúť.“

Na burze sa nakupujú diamanty najmä kvôli investícii. Mnohí sú presvedčení, že kúpa akéhokoľvek diamantu je automaticky dobrá investícia. To ale nie je pravda. Platí, že čím je diamant väčší a kvalitnejší, tým viac na jeho hodnotu vplývajú i ďalšie faktory, ako napríklad fluorescencia, hmotnostno-proporcionálny pomer alebo prítomnosť či neprítomnosť špeciálnych optických efektov. Tie sa veľmi často opomínajú.

Medzi ďalšie svetové centrá obchodu a spracovania patrí ešte anglický Londýn, talianska Valenza, nemecký Idar-Oberstein, ktorý je známy práve brúsením drahých kameňov, okrajovo sem patrí aj Bratislava.


Ázia

V obchodovaní s drahými kameňmi a ich spracovaní vo svetovom merítku jednoznačne vedie Ázia. Je to preto, že obchod ako taký tu má veľmi dlhú tradíciu, rozsiahle a bohaté ložiská drahých kameňov, či už rubínov, zafírov, diamantov, alebo granátov a iných drahých kameňov. Dá sa povedať, že ľudia tu doslova žijú obchodom s drahými kameňmi. Preto sa tu nachádza najviac svetových centier tohto druhu. Všetky krajiny Ázie sa či už viac alebo menej podieľajú na procese obchodovania všeobecne, niektoré ťažbou, niektoré obchodom, spracovaním a ďalšími podielmi.


Najväčšie svetové centrá sú Bangkok, Hong Kong, Singapur, Jajpur. S väčšinou drahých kameňov sveta sa obchoduje práve v týchto mestách. Thajsko som navštívila osobne a priniesla som si odtiaľ veľa zážitkov a znalostí ohľadom tejto témy. Z pozorovania fungovania obchodu môžem spomenúť Jewellery Trade Center, ktorý sa nachádza v Bangkoku. Je to 59 poschodová budova, postavená v roku 1996, ktorá sa môže píšiť statusom najväčšieho centra predaja, nákupu a distribúcie šperkov, a jedným z najväčších centier v Ázii. Na každom poschodí tu sídlia ľudia, alebo firmy, ktoré sa venujú drahým kameňom. Sú to zlatníci, brusiči, dizajnéri šperkov, gemologické laboratóriá, malí predajcovia, či už surových, alebo brúsených kameňov, takisto aj šperkov a dekorácii- všetko z kameňov, ale aj veľké firmy. Dokonca sa tu nachádza aj škola, ktorá učí svojich žiakov od spracovania, cez dizajn až po výsledný šperk, predaj, gemológiu.



Jewellery Trade Center Bangkok


Čo sa týka obchodu, spomeniem aj menšie mesto Chantaburi, ktoré je od Bangkoku vzdialené cca 2,5 hodiny autom. Tu funguje trh iba cez víkend, to znamená, že všetci obchodníci, ktorí pôsobia v Bangkoku, odchádzajú na víkend do tohto mesta nakupovať. Sídlia tam veľké firmy na brúsenie, ktorí majú svojich ,,dílerov”.

Keď do Chantaburi prídete ako kupec, môžte si ,,prenajať” miestnosť, kde majiteľovi poviete, o čo konkrétne máte záujem. On to napíše na sklo a vy si len sadnete a čakáte kým vám prídu ,,díleri” brusičských firiem ukázať svoj ,,tovar”. Majiteľ tejto miestnosti vám garantuje za to, čo nakúpite. Všetky kamene potom putujú naspäť do Bangkoku na ďalší predaj.


Čo sa týka ťažby drahých kameňov v Ázii, medzi najznámejšie patria napríklad Burma(rubíny drahokamovej kvality), Srí Lanka(krásne zafíry), Vietnam, Afganistan, Pakistan, Thajsko,…

Chantaburi


Afrika, Austrália, Južná Amerika, Madagaskar majú tiež významné miesto na svetovom trhu s drahými kameňmi, ale viac menej kvôli samotnej ťažbe drahých kameňov. Afrika je známa veľkými diamantmi, tanzanitmi, Austrália veľkými a krásnymi drahými opálmi, Kolumbia zase smaragdami veľmi dobrej kvality, pri ktorých má momentálne najväčší podiel v percentách čo sa týka ťažby a vývozu, Brazília je známa drahokamovými odrodami kremeňa, t.j. ametyst, krištáľ, záhneda, citrín. Madagaskar má medzi nimi svoje miesto vďaka krásnym turmalínom.



Drahé kamene ako investícia


Investičné drahé kamene predstavujú približne len 2 percentá zo svetového trhu. Sú to diamanty, rubíny, zafíry, smaragdy. Na to, aby sa mohli považovať za investičné, musia spĺňať určité kritériá. Nimi sú nedostupnosť, vzácnosť, veľkosť, história, vysoká vstupná výška nákladov.

Ako komodita majú drahé kamene dobré výhliadky a to kvôli nepodliehaniu trendom, a faktom, že sú to vyčerpateľné zdroje. Dá sa povedať, že je to trvalá a nezničiteľná investícia.

,,Človek zatiaľ nevytvoril nič tak dokonalé, ako príroda sama.”


Ako príklad môžem uviesť rubíny z Burmy. Práve tieto rubíny sa v investičnom portfóliu nachádzajú na prvom mieste. Je to tzv. ,,TOP” medzi všetkými rubínmi a rubíny z iných krajín sa im cenou nikdy nevyrovnajú.

Príklad:

Rubín, ktorý má váhu 5,01 ct, ale jeho lokalita je Mozambik, stojí 100 000 USD, pričom rubín, ktorý má váhu 4,02 ct, ale jeho lokalita je Burma, stojí 4 000 000 USD.




3. Záver


Téma obchodu s drahými kameňmi je veľmi rozsiahla a pomerne náročná, hlavne na pochopenie vzťahov medzi jednotlivými obchodníkmi, firmami, súkromníkmi, ale aj miest a štátov. Každý má svoj vlastný systém obchodovania.

Pre samotné obchodovanie s drahými kameňmi musíte mať veľmi veľa znalostí a skúseností ohľadom trhu, kvality, obchodovania a aj trošku šikovnosti- ,,orientovania sa v tom”.


Na záver by som už len uviedla, že obchod s drahými kameňmi sa v dnešnej dobe rozširuje už aj prostredníctvom internetu a sociálnych sietí, avšak pravidlo osobného stretnutia sa stále dodržiava. Je to kvôli tomu, aby zákazník videl naživo daný kameň, pretože fotografia môže veľmi skresľovať. Odchýlky vo farbe, čistote a výbruse sú mnohokrát malé, ale pritom cena je rozdielna. Kupovať drahý kameň len na základe telefonického rozhovoru a/alebo fotografie je kupovanie ,,mačky vo vreci”.


45 zobrazení0 komentárov

Comments


bottom of page